Akútna gastroenteritída patrí medzi druhú najčastejšiu príčinu hospitalizácie u detí. Prejavuje sa predovšetkým vracaním, hnačkami, horúčkou a dehydratáciou. Hlavným pôvodcom infekčnej hnačky sú vírusy, najmä Rotavírusy a Norovírusy.

Kedy hovoríme o hnačke?

Nie každá riedka stolica znamená hnačku. Tá je definovaná nasledovne:

  • zníženie konzistencie (neformovaná, riedka, vodnatá)
  • zvýšenie počtu (3/24h) – všeobecne
  • neplatí u dojčiat (môžu mať niekoľko redších stolíc za deň, ale aj 1-2 stolice za 4-5 dní)
  • zvýšenie objemu (nad 10g/kg), za normálnych okolností sa stolicou stráca maximálne  1% vody
  • náhla alebo postupná zmena počtu, konzistencie a objemu
Rozdiel medzi normálnou stolicou dojčaťa a hnačkou

Hnačka – rozdelenie

  • akútna vs chronická
  • osmotická (spôsobujú: osmoticky aktívne látky mono a disacharidy t.j cukry)
  • sekréčna (infekcie, žlčové a mastné kyseliny, preháňadlá)
  • nezápalová (vodnatá) / zápalová (invazívna, často krv v stolici)
  • infekčná: vírusy, baktérie, plesne, parazity; (vrátane alimentárnych nákaz – Salmonela z jedla atď.)
  • neinfekčná: lieky (po antibotikách), alergická (potravinové alergie)

Klinický obraz

Zahŕňa rôznu kombináciu príznakov:

  • nauzea (pocit na vracanie), vracanie, hnačky
  • horúčka, dehydratácia
  • pokles diurézy (močenia),  hlien / krv v stolici
  • bolesti brucha
  • vedomie (predráždenosť, plačlivosť vs spavosť)
  • príznaky z iných systémov (kašeľ, výsev)
  • v ťažšom prípade porucha vnútorného prostredia (minerály, pH)

Kedy sa vyžaduje hospitalizácia

  • mierny a ťažký stupeň dehydratácie
  • predráždenosť, spavosť (porucha vedomia)
  • znížený turgor kože, suché až popraskané sliznice
  • znížené močenie, nemočenie
  • horúčka (nedá sa zvládnuť), nemožná rehydratácia

Pôvodcovia hnačiek

Infekčnú hnačku najčastejšie spôsobujú vírusy – Rotavírusy a Norovírusy, z bakteriálnych pôvodcov Salmonela, patogénne kmene E.colli a Kampylobakter (krvavé hnačky).

Stručná charakteristika pôvodcov akútnej gastroenteritídy:

Rotavírusy:

– postihuje 6-24.mesačné deti (najčastejšie), do 6.m väčšinou ochrana prenesenými protilátkami od matky

– zimné mesiace, feko-orálny prenos (špinavé ruky, voda, ľad, nedostatočne umytá zelenina)

– inkubačná doba: 1-3d, akútna fáza: 24-48 hod , celkovo: 3-8 dní celkovo

– klin.obraz: vracanie, teplota, vodnaté zapáchajúce hnačky (žlto-zelené)

– prevencia: očkovanie (Rotarix, Rotateq)

Salmonely:

1. Enterická horúčka – brušný týfus (Salmonela typhi, Salmonela paratyphi)

2. Salmonelová gastroenetritída: (Salmonela enteritidis)

– prenos: zle spracované potraviny (vajíčka, mäso)

– inkubačná doba: 6-48hod.

– formy ochorenia:  gastroenteritída, sepsa (systémový zápal), bezpríznakové nosičstvo

– klinický obraz: horúčka, vracanie, kolikovité bolesti brucha, tenezmy (kŕčovité bolesti brucha spravidla pred hnačkou), hnačky 3-5 d (vodnaté, zelené, krv +/-), v ťažšom prípade závažná dehydratácia, porucha vedomia a meningizmus (stuhnutosť šije), jediným príznakom ochorenia môže byť výsev!

Escherichia colli:

– je súčasťou bežnej flóry hrubého čreva, za ochorenie sú zodpovedné patogénne kmene

– delenie: Enteropatogénne, Enterotoxické, Enteroinvazívne, Enterohemoragické, Difúzne adherujúce

– začiatok pozvoľný s nechutenstvom a neprospievaním alebo náhly – vracanie, horúčka, nafukovanie, následne hnačky: hlienovité, vodnaté, striekavé, zelené, krv +/-

Iné bakteriálne gastroenteritídy:

Šigelóza: prenos človek na človeka, potraviny; potenciálne život ohrozujúce, krvavé hnačky, možné závažné komplikácie

Kampylobakterióza: prenos: priamy kontakt so zvieraťom (hovädzí dobytok, ovce, kozy) alebo kontaminovanými potravinami; klinický obraz: horúčka, vracanie, hnačky (krvavé), bolesti brucha

Alimentárne hnačky: „potravinové“: Staphylococcus aureus – po požití potravy alebo po antibiotickej liečbe sa môže za určitých okolností pomnožiť a vytvoriť toxín

Kvasinky: hnačky po antibiotickej liečbe a imunosuprimovaných detí (oslabená imunita)

Parazity: Gardia lamblia: chron.hnačky, nechutenstvo, pokles hmotnosti, vodnaté hnačky, nafukovanie, bolesti brucha

Zdroje

ŠAŠINKA, Miroslav, Tibor ŠAGÁT a László KOVÁCS. Pediatria. Druhé, doplnené a aktualizované vydanie. Bratislava: Herba, 2007, [1. diel]. Dieškova edícia. ISBN 9788089171491.