Anémia, alebo aj chudokrvnosť je znížené množstvo hemoglobínu v krvi pod referenčnú hodnotu pre dané pohlavie a vek. Hemoglobín sa nachádza v červených krvinkách, je bohatý na železo a jeho funkciou je prenos kyslíka v krvi ku orgánom. Anemické deti majú variabilné klinické príznaky ako bledosť, únava, nechutenstvo, neprospievanie. Najčastejšou formou anémie u detí je sideropenická anémia, v preklade anémia z nedostatku železa, ktorej je venovaný tento článok. Anémii predchádzame pestrou stravou.
Železo a jeho význam v organizme
Železo je stopový prvok, ktorý sa v ľudskom organizme nachádza viazané na príslušnú bielkovinu – feritín, ktorý odráža zásobnú formu železa, transferín (transportná forma) a hemoglobín (funkčná forma) nachádzajúca sa v červených krvinkách.
Najdôležitejšou funkciou železa je transport kyslíka k bunkám, v organizme sa podieľa na tvorbe kľúčových enzýmov a bielkovín (vrátane nukleových kyselín v DNA), pričom v prvých dvoch rokoch života je kľúčový pre vývoj mozgu. Deficit železa v prvých 6 až 18 mesiacoch života dieťaťa, ktoré sú kritické pre vývoj mozgu, môže trvalo ohroziť kognitívne a motorické funkcie a sociálno-emocionálne správanie,
u starších detí a adolescentov má priamy vplyv na fyzickú a mentálnu výkonnosť.
Zdroje železa
Hlavným zdrojom železa pre organizmus je potrava. Zatiaľ čo v rastlinách sa železo nachádza vo forme železitých solí (tzv. nehemové železo), v potravinách živočíšneho pôvodu je vo forme železnatých solí (tzv. hemové železo). Obe formy sa v tráviacej sústave vstrebávajú ťažko, no vstrebávanie hemových zdrojov je zjednodušene povedané efektívnejšie. Kým z mäsa a živočíšnych potravín (hemových) sa v tráviacej sústave vstrebáva asi 30 % železa, z rastlinných (nehemových) zdrojov len okolo 10 %.
Vstrebávanie železa je do značnej miery ovplyvnené ostatnými zložkami potravy. Je známe, že resorpciu železa uľahčujú bielkoviny mäsa a vitamín C, naopak sťažuje vápnik (mliečne výrobky) a fytáty (niektoré obilniny), triesloviny (čaj), čokoláda. V praxi sa odporúča pestrá strava s preferenciou kvalitných zdrojov železa (červené druhy mäsa majú 3x viac železa ako biele druhy) a vitamínov (čerstvá zelenina a ovocie). U dojčiat nezabúdame, že výborným a vhodným zdrojom železa od prvých príkrmov sú aj vnútornosti (podávame cca 2x mesačne na spestrenie jedálnička). Medzi doplnkové zdroje železa patrí chlieb, fazuľa, šošovica, mak, špenát, sušené marhule, kakao, mandle, kešu, či sardinky v oleji.
Osobitosti novorodencov a dojčiat
Prvé mesiace života vyčerpáva dieťa zdroje, ktoré nahromadí počas intrauterinného života, po narodení je zdrojom železa materské mlieko, preto by dojčiaca matka trpiaca anémiou počas tehotenstva, mala mať po pôrode kontrolovanú hladinu železa a v prípade nedostatku, zvoliť suplementáciu železom pri súčasnej pestrej strave. Viac ohrozené anémiou sú predčasne narodené deti (anémia prematúrnych) a hyportrofici (deti s nízkou pôrodnou hmotnosťou).
Sideropenická anémia (anémia z nedostatku železa)
Podľa dĺžky trvania deficitu železa v organizme možno zachytiť rôzne štádiá sideropenickej anémie:
1. prelatentnú sideropéniu – v organizme dochádza k postupnému znižovaniu zásob železa (feritínu), nie je ovplyvnená dodávka železa do kostnej drene (v laboratórnych parametroch: znížený feritín, sérová hladina železa a hemoglobín sú v norme)
2. latentnú sideropéniu – zásoby železa sú vyčerpané, je znížená dodávka železa pre tvorbu červených krviniek, nie je však ešte prítomná anémia (laboratórne: zníženie feritínu aj železa v sére, hemoglobín je primeraný veku)
3. sideropenickú anémiu – dochádza k rozvoju anémie (zníženie feritínu, sérového železa aj hemoglobínu vzhľadom na vek)
Príčiny vzniku sideropenickej anémie
- Nedostatočný príjem železa v strave – mliečno-múčna strava, podvýživa, vegetariánstvo, vegánstvo
- Zvýšené požiadavky na prísun železa – rast, nezrelosť, vrodené vývojové chyby srdca, nástup menštruácie, príp. gravidita, laktácia
- Zvýšené straty: predčasné odlučovanie placenty, predčasné podviazanie pupočníka, opakované odbery krvi, krvácanie vrátane porúch menštruačného cyklu, epistaxy (krvácanie z nosa)
- Znížená resorpcia železa – parazity, malabsorpčný syndróm, zápalové ochorenia čreva, stavy po operácii žalúdka, čreva, autoimunitné ochorenia, nádorové choroby, iné
Klinické príznaky
- Celkové nešpecifické príznaky – bledosť, slabosť, znížená výkonnosť, znížená tolerancia záťaže,
podráždenosť, zmeny nálady, nechutenstvo až anorexia, pika (pojedanie neobvyklých látok , napr. hliny, omietky) - Neurologické príznaky – oneskorenie pohybového vývinu, poruchy správania, znížený intelektuálny výkon, znížená pozornosť, poruchy pamäte
- Kardiologické príznaky – zrýchlená činnosť srdca, srdcový šelest
- Kožné príznaky – krehké nechty, koilonychia (miskovitý tvar nechtov), atrofia papíl jazyka, vypadávanie, lámavosť vlasov
- Gastrointestinálne príznaky – znížená tvorba kyselín, znížené vstrebávanie tukov, vitamínu A, disacharidov
- Imunologické príznaky – zvýšená vnímavosť k infekciám a ich vyšší výskyt, recidívy respiračných infekcií
- Iné príznaky – zväčšená slezina
Zdroje
Čináková Z. 2020. Štandardný diagnostický a liečebný postup pri anémii u detí. Pediatr. prax, 2020;21(1):28-31.
Grešíková M. 2014. Aktuálny pohľad na sideropenickú anémiu v detskom veku. Pediatr. prax, 2014, 15(3): 96–100.
Kafková A. 2005. Anémie – Diagnostika a liečba. Via pract., 2005, roč. 2 (3): 141–144.
Smíšek P. 2014. Diferenciální diagnostika anémie v dětském věku. Pediatr. praxi 2014; 15(6): 330–333.